Nepísané pravidlá futbalového klubu

Futbalový klub v Rimavskej Sobote vo svojej viac ako storočnej histórii, prešiel rôznymi zmenami,  momentálne funguje ako Mestský športový klub. Klub v budúcnosti môže mať aj inú formu a názov, ale v záujme riadneho chodu každého futbalového klubu vždy budú platiť určité písané i nepísané pravidlá. Písané pravidlá platia v prvom rade pre formu, štruktúru, personál a hráčov klubu. Tieto pravidlá sú dané v zakladacej listine, prípadne v stanovách, sú určené pre jednotlivé pozície v klube, rozpracované v náplniach práce a v pracovných zmluvách. Pravidlá futbalového klubu sú kompatibilné s vyššími právnymi normami SR a pravidlami SFZ a UEFA.
Na tomto mieste by som rád venoval pravidlám NEPÍSANÝM, ktoré by sme všetci ako členovia veľkej futbalovej rodiny mali dodržovať.
FUTBAL JE HRA, MÁ PRINÁŠAŤ RADOSŤ! … a nie zlosť. Ak chceme dosahovať vyššie ciele, tak len v duchu fair play. Vyššie ambície musia byť podložené zodpovedným prístupom k povinnostiam všetkých zainteresovaných: funkcionárov, trénerov, hráčov a rodičov, fanúšikov, divákov. Dodržiavaním nepísaných pravidiel môžeme pozitívne ovplyvniť napredovanie činnosti klubu, športový rast futbalistov, výkonnosť kolektívu a pritom sa vyhýbať zbytočným, nežiadaným konfliktom.

FUNKCIONÁRI KLUBU majú vytvárať podmienky na športovanie, určovať ciele, pravidlá a postupy v činnosti, dávať základné pokyny realizačným tímom /tréner, asistent, vedúci mužstva, hráči/ na spoločných zasadaniach.

TRÉNERI jednotlivých vekových kategórií riadia zverenú kategóriu hráčov v tréningovom procese, v prípravných i majstrovských zápasoch.   Tréner je za športovú  činnosť zverenej kategórie   priamo zodpovedný.  Po športovej stránke môže dostať pokyny od športového riaditeľa mládeže, po organizačnej stránke od koordinátora mládeže. Funkcionári, rodičia do tohto procesu, do práce trénera priamo nezasahujú.
V športovej príprave /tréningy/ ihrisko patrí hráčom, ktorých riadi tréner a jeho asistent. Rodičia na hracej ploche sa nezdržiavajú, sedia na tribúne, prípadne stoja za oplotením.
Počas prípravných alebo majstrovských zápasoch funkcionár, rodič, ale ani iný tréner /pokiaľ nie je na to určený/ nemá miesto na striedačke, ale na tribúne. Pokyny k smerom hráčom dáva tréner a nikto iný. Rodič má možnosť dávať pokyny svojmu synovi pred alebo po zápase doma. Rodičia by mali spoločne povzbudzovať mužstvo na zápasoch a pozitívne vplývať na všetkých hráčov. Rodič môže určité veci konzultovať aj trénerom, ale nie počas športovej prípravy a zápasov. Je na to vhodný čas cez týždeň.
Futbalový tréner je autorita, do jeho práce PRIAMO počas športovej prípravy a zápasov nemá zasahovať nikto. Neschopný, prípadne nezodpovedný tréner môže byť funkcionárom odvolaný aj na podnet rodičov. Rodičia teda NEPRIAMO majú zásah na trénerov ale aj na funkcionárov klubu.

RODIČIA môžu byť pre klub a zároveň pre svojho malého športovca veľmi užitoční. V čom môže spočívať práca rodiča v spoločnom úsilí?
Rodičia majú záujem o to, aby jeho syn /pripadne dcéra/ mal od malička vytvorené vhodné podmienky na športovanie a na rozvoj jeho talentu v klube.
Rodič môže dávať pozitívne signály smerom k verejnosti alebo podnikateľov aby na konkrétnu činnosť v záujme svojho športovca viac prispievali.
Rodič v záujme športového rastu dieťa zabezpečí jeho pravidelnú účasť na športovej príprave a na zápasoch. Letnú dovolenku rodiny naplánuje tak, aby futbalista klubu bol k dispozícii počas letnej prípravy a počas majstrovských zápasov.
Okrem účasti v športovej príprave rodič môže zobrať svojho syna na individuálnu prípravu – na lúku alebo iné vhodné miesto. Tam môžu spoločne nacvičovať určitú hernú činnosť jednotlivca, zdokonaľovať loptovú techniku, prípadne nacvičovať detaile, môže dávať určité návrhy ako by mal realizovať určité situácie atď.
Rodičia môžu pomáhať klubu i svojmu synovi – futbalistovi aj tým, že po ukončení základnej školy ho zapíše do niektorej strednej školy v našom meste.
Dieťa kritickú pubertu prekoná v domácom prostredí a v domácom klube.
Dôležitosť tohto kroku asi nepotrebuje ďalší komentár.
Rodičia môžu byť nápomocní najmä v nižších vekových kategóriach pri príprave ihriska pred tréningom a zápasom. Rodičia môžu byť nápomocní trénerom, ale pomoc je vhodné len v takom rozsahu ako to od nich tréner žiada. Inak sedia mimo hracej plochy a nezasahujú do práce trénera. Rodič /pokiaľ chce a má na to predpoklady/ na požiadanie trénera môže ako rozhodca aj pískať zápasy.
RODIČ SA môže stať aj TRÉNEROM. Pokiaľ rodič má ambície aktívnejšie sa zúčastniť na práci klubu môže ako každý iný získať trénerskú licenciu a uchádzať v klube o miesto trénera. Príklady na to máme /Rubint, Petrán/.

Boli by sme neradi, ak by sa opakovali niektoré scény z uplynulých rokov. Stávalo sa, že niektorí rodičia až príliš zasahovali do športovej prípravy malých futbalistov, počas športovej prípravy začali dirigovať nielen svojich synov ale aj iné deti, následkom čoho viacerí chlapci už v mladom veku prestali na futbal chodiť. Stalo sa aj to, že po zápase rodič išiel do šatne hráčov a začal miesto trénera „hodnotiť účinkovanie futbalistov“. Podobne často sa stáva, že rodičia chcú vysedávať na lavičke náhradníkov, prípadne stoja v blízkosti striedačiek a hlučnými výkrikmi zasahujú do práce trénera. Neuvedomujú si pritom, že zasahujú nevhodným spôsobom do práce trénera.
Stáva sa v poslednom období, že futbalista opustí náš klub v mladom veku. Je to vec hráča a jeho zákonného zástupcu – rodiča. Ako funkcionár klubu samozrejme nemám z toho radosť, ale ak niekto má mimoriadne futbalové schopnosti tak toho netreba brzdiť. Pokiaľ sa u nás hrá 1. žiacka liga, tak odchod hráča vo veku 12-15 rokov do iného prvoligového klubu nepovažujem za logické a rozumné riešenie. Mladý hráč – dieťa v tomto veku potrebuje rodinné i športové zázemie. Negatívnych prípadov aj v tomto smere už bolo dosť a práve aj s týmito riadkami chcem nabádať každého účastníka športovej prípravy a športových udalostí k tomu, aby sme sa správali k sebe navzájom slušne a vyvíjali pozitívnu činnosť.
Je potrebné si uvedomiť, že naši žiaci hrajú najvyššiu súťaž a chceme dostať na vyššiu úroveň aj dorastencov a následne aj futbal dospelých. Z majstrovských zápasoch sa pripravujú kamerové záznamy, kde našu činnosť môžu sledovať aj zástupcovia SFZ. Tréneri, hráči, rodičia, diváci – dodržujme písané i nepísané pravidlá hry. Pre klub i hráča by bolo ideálne, ak všetci rodičia sa zúčastnia na zápasoch svojich detí.
HRÁČ – FUTBALISTA má prirodzený rešpekt aj od rodiča i trénera, jeho zodpovednosť a výkon na ihrisku bude rásť. Dieťa-hráč doma má počúvať rodiča, na ihrisku trénera. Športovec má slušné vystupovanie všade, reprezentuje seba, rodičov, klub – je predpoklad že bude z neho slušný človek s dobrou životosprávou a možno aj profesionálny futbalista, reprezentant krajiny.

Ako funkcionár mládeže i tréner budem iniciovať vo vedení klubu zavedenie určitých výhod pre futbalovú rodinu. Konkrétne už viackrát som navrhol bezplatný vstup bývalých futbalistov RS na domáce majstrovské zápasy – zatiaľ neúspešne.
Teraz okrem toho navrhnem bezplatný vstup rodičov v sprievode malých futbalistov na majstrovské zápasy A mužstva dospelých. Zvýšime počet fanúšikov a upevňujeme klubovú jednotu – spolupatričnosť.
Futbal je fenomén, futbalu rozumie každý, ale každý to vidí ináč a každý na to má iný názor. Práve preto je to zaujímavé. V jednej veci ale určite sa zhodneme: Na mestskom futbalovom štadióne v Rimavskej Sobote všetci chceme vidieť dobré zápasy, dobré výkony a výhry našich futbalistov, veľa spokojných a usmievavých divákov – tak SOBOTA DO-TO-HO!
Š.B,

O autorovi: MŠK RS